Próza Naturizmu


          „Otváranie okien do Európy“ a túžba po svetovosti mali za následok, že slovenskí autori sa postupne začali vo svojich dielach odtrhávať od slovenského prostredia a prechádzali na prostredie svetové. Toto malo za následok vznik nových smerov využívajúcich lyrické prvky. Prvým takým smerom je ornamentálna próza ktorej cieľom bolo zobraziť vnútorný svet človeka, stíhaného sociálnymi problémami ako vojna, pomocou expresívnej lyriky. Hlavnými predstaviteľmi ornamentálnej prózy sú: Tido J. Gašpar, Ján Hrušovský, Gejza Vámoš a Ivan Horváth. Z ornamentálnej prózy sa rozvinul ďalší stupeň ktorým bola lyricky tvarovaná próza ktorá pomocou lyriky ešte viac približovala vnútorný svet postáv najmä ich zmyslové vnímanie. Ďalším stupňom vo vývoji lyrickej prózy bola próza naturizmu(zastaralo lyrizovaná próza).

Naturizmus *(Naturizmus z lat. natura – príroda alebo prirodzenosť) má korene vo francúzskej literatúre už z konca 19.stor. kedy sa francúzsky spisovatelia začínajú znova zaoberať všedným človekom v jeho prirodzenom vidieckom prostredí.(hľadajú „pravú“ pravdu života)
Filozoficky sú však jeho korene až vo filozofii J.J.Rousseaua, v jeho požiadavke návratu k prírode.
Slovenská próza naturizmu bola ovplyvnená hlavne francúzskymi regionalistami, ktorí pokračovali v hľadaní prírodného človeka a jeho čistého sveta. Znaky J.Giona môžeme vidieť v literatúre Dobroslava Chrobáka či Františka Švantnera. Znakmi prózy naturizmu sú:
1.)Umelecké postupy a prostriedky lyriky(napr. lyrické opisy prírody s využitím dejového opisu)
2.)Dielo je vyvodené z filozofie prírodného človeka => Človek prestáva byť spoločenským tvorom. V prostredí, v ktorom žije, proti prírodným živlom nemá lepšie šance ako ktorýkoľvek iný tvor. Jeho psychika je pudová, priamočiara bez pokrytectva, konajúca podľa svojej prirodzenosti. Hrdina nie je vždy sociálne zakotvený, často nepoznáme jeho rodinu, pôvod, miesto odkiaľ prišiel. Špecifickou črtou slovenského naturizmu je sociálna členitosť niektorých postáv(najmä u M.Figuli).

3
Svetoví autori majú prírodného človeka bez sociálnych väzieb. Naturizmus vznikal v komplikovanom období
30.-40. rokov.(vojna, nacizmus, strach o existenciu…)
Autori odmietajú realisticky zobrazovať sociálne javy a podobne(no zároveň inak)ako nadrealisti si vytvárajú vlastný svet(často zjednodušený, rozprávkový). V naturistickom diele plynie biologický čas, dej sa meria vekom postavy, striedaním dňa a noci, ročných období. Nevieme čo sa vtedy deje s krajinou, so svetom.
3.)S oslabením sociálnych väzieb sa posilňuje priestorová zakotvenosť postáv. Prostredie v každom diele hrá dôležitú úlohu. Mestské prostredie sa stáva morálne skazeným, preto je prostredím naturizmu dedina, samoty, salaše atď. Ak je dej zasadený do dediny, autor ju neprepĺňa charakterizovanými postavami. => väčšina postáv tvorí iba kulisu. Kľúčové scény sa odohrávajú v prírode. (Chrobák:Drak sa vracia – zblíženie Draka so Šimonom)
4.)Dejová línia je slabá(redukcia deja). Postavy v prírodnom svete, často ďaleko od ľudí, nemôžu nadväzovať konfliktné sociálne vzťahy, ktoré by vytvorili dejovú líniu románu. Preto v próze naturizmu chýba román. => častými útvarmi sú poviedka a novela.
5.)Pohľad na človeka, na spôsob života je folklórny. Naturizmus využíva vplyv bohatej slovenskej ľudovej slovesnosti, hlavne v jazyku. Autori si z ľudovej slovesnosti vyberajú hlavne útvary(rozprávka, balada), ľudovú symboliku, nadprirodzené alebo nezvyčajné schopnosti postáv.
6.)Postavy v naturizme sa rozdeľujú na kladné a záporné. Záporná postava je dejovo aktívnejšia, často sa zjavuje odnikadiaľ. Výnimkou je Chrobákove dielo Drak sa Vracia kde hlavná postava je plná kontrastne dobrá i zlá(v skutočnosti je dobrá no na základe nevedomosti a poverčivosti sú jej pripisované zlé vlastnosti)
Kladná postava – veľmi často býva zastúpená ženskou postavou, je pasívna, často umiera alebo je obeťou násilia. Postavy majú často nadprirodzené schopnosti, niekedy nie sú z tohto sveta. Postavy žijú intenzívnym citovým životom, sú zaplavení láskou.