Ideový rozbor diela

 
1.Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí(Etické posolstvo)
 
Týka sa to postáv Šimona a Draka pričom sa jedná o etické posolstvo autora čitateľovi. Toto posolstvo môžeme vidieť v Drakovom rozhodnutí zachrániť stádo, no v skutočnosti pramení už v jeho návrate.
 
„Nikto ho vlastne celkom určite nepoznáva. Nikto si ho takto nepredstavoval. Zmenil sa náramne a vo všetkom.“158
 
Drak sa počas svojho pobytu mimo Leštín dostal do situácie ktorá ho zmenila prinútila vrátiť sa a očistiť svoje meno, zničiť mýt Draka, symbol nešťastia a zla. 
 
„A predsa je, viem o takom východisku.“176
„Teraz ich má v hrsti, núka im pomoc, ktorú nemôžu odmietnuť, pretože inej pomoci niet nablízku.“177 
 
Príležitosť získať česť a úctu prichádza vtedy, keď dedinu postihne nešťastie, a ak on Drak, symbol nešťastia zažehná toto nešťastie, dokáže dedine opak jej mienky o ňom. Chopí sa tejto príležitosti využívajúc fakt že dedina je v bezvýchodiskovej situácii, a pomoc musí prijať od kohokoľvek.
 
„A čo za to chceš, akú odmenu žiadaš, ak dovedieš čriedu v poriadku domov?“177
 
Drak si mohol zažiadať protihodnotu za pomoc dedine. Žiadal však málo, skoro nič začo mu neskôr richtár dal veľa, viac ako hmotné majetky.
 
„Čím ďalej je totiž zrejmejšie, že v hre, do ktorej sa s Drakom pustil(Šimon), nie je v stávke už len Eva, ale ešte aj čosi iného, väčšieho a významnejšieho a zďaleka nie tak určitého, ako sú Evine pohľady a jej úsmevom poodhalené zuby. Je to hádam jeho a Drakova česť. A je to hádam aj stratená dôvera ľudí, ktorá sa donedávna zdala daromnou a nepotrebnou, no časom nadobudla takú dôležitosť, že stojí zato pustiť sa teraz o ňu za pasya dobývať ju nazad hoci s nasadením vlastného života.“(motto)202-203
 
Drak ešte predtým ako si očistil meno pred dedinou si ho čiastočne očistil aj pred Šimonom. Nielen Drak ale aj Šimon hľadal. Drak hľadal česť a dôveru, a on Šimon hľadal toto a ešte aj lásku. Šimon a Drak sú postavy z ktorých najviac vychádza etické posolstvo. 
 
„Či možno skočiť od chrbta na chlapa, ktorý si dáva toľko roboty s ošetrovaním lastovičích hniezd?“168
 
U Šimona sa toto posolstvo prvý krát objaví keď sa rozhodne nezabiť Draka.
 
„Kúdeľ pre Evu. Znovu nás opantali myšlienky na jej tvár, lono a plecia. Nazdali sme sa, že kúdeľou sa jej zavďačíme, že do nej vrežeme všetko, čo sa nám neprace do pŕs, čo vnáša mdlobu do slabín.“210
 
Šimon sa okrem snahy zblížiť sa s Drakom snažil zblížiť aj so svojou ženou ktorá ho nemilovala, ktorá si ho zobrala len z ľahostajnosti. 
 
„Predstiera, že sa vracia ako víťaz. Podpálil Drakovu chalupu. Ale je to len prázdne a lacné gesto, ktorým zbytočne na seba upozornil, pretože v skutočnosti prichádza ako porazený.“220
 
Ďalšou z morálnych hodnôt je pocit hanby a svedomie ktorým si Šimon často uvedomoval chybu svojich skutkov.
 
„Richtár zvážnie, kľakne si pred Šimona na ľavé koleno a vraví mu celkom zblízka : Martin Lepiš Madlušovie ti chce dačo povedať.“226
 
„Pristavil sa(Šimon) uprostred cesty a dlho sa na ňu díval. Čím dlhšie sa na ňu díval, tým viac sa ona pýrila, až napokon musel tomu uveriť, osmelil sa, pristúpil k nej a dotkol sa jej. Zdvihla k nemu oči a v každom oku trblietala sa plachá, odprosujúca slza.“230
 
Na konci diela došlo k zadosťučineniu a k dosiahnutiu morálneho víťazstva, víťazstva Martina – Draka a Šimona, víťazstva cti, lásky a dôvery.
 
Posledným etickým posolstvom je láska k prácy Draka a odvaha Šimona brániaceho statok za každú cenu.
 
„Cez deň ho vídali sústredeného v práci a vždy samého: v jame na hlinu, za hrnčiarskym kruhom alebo pred rozpálenou pecou. Mával vysúkané nohavice a stál zaborený povyše členkov v mäkkej, čerstvo rozrobenej hline. Miesil ju rozvážne, s odbornou zaujatosťou, prestupujúc drobnými krokmi z nohy na nohu. Zdalo sa, že ho táto práca nikdy nezunovala.“147
 
„Šimon to v momente postihne. V momente posúdi situáciu. Odhodí nabok bič a kamizol a niekoľkými dlhými skokmi vrhne sa na neho.“
 
2. Predsudky a poverčivosť dediny
 
V dobe ktorú autor vo svojom diele zachytáva je poverčivosť bežným javom vo vidieckom prostredí.
Poverčivosť však vidíme aj na postave Šimona Jariabka.
 
„Z času na čas postaví sa im do cesty pár svietiacich očí lesného dravca, ktorý obchádza nocou za svojou korisťou. Zakaždým zmiznú však tie svietiace lampáše nečujne v tme, prv než sa k nim dostatočne priblížia. Bolo by zaujímavé zistiť, myslí si Šimon, či aj Drakovo oko má tento žltý svietiaci lesk, čo preniká bez akejkoľvek námahy nočnou tmou.“187-188
 
Na postave Šimona je však silnejšia odvaha ako poverčivosť.
 
„A ľudia začínajú naraz našľapovať opatrnejšie, hovoria skoro šeptom a strhávajú sa pri každom hrmote. Ženy sa ukradomky prežehnávajú, chlapi znechutene kľajú. Matere zháňajú deti po záhumniach a duria ich predčasne do postelí.“155
 
Poverčivosť ľudí nepoznala hraníc. Pociťovali strach a zo strachu pripisovali všetko zlé a tajomné vybájneným postavám, rôznym príšerám a pod. 
„Zbojník, oklamal nás, začaroval múku na hlinu. Zabijeme ho strigôňa.“152
 
Predsudky víťazili nad zdravým rozumom a ovplyvnili dedinu natoľko, že svojím konaním spôsobila Drakov odchod, i to že sa musel veľmi snažiť aby dokázal pravdu.
 
„Všetci beztak odprvoti vedeli, že sa Drak s čriedou nikdy nevráti…“223
 
Samotné predsudky ovplyvnili dej a situáciu – môžeme usúdiť že keby Drak nebol odišiel z dediny, celá situácia by sa vyvinula inak a pod.
 
Odkaz na mýtické bytosti:
 
„Žili v tých časoch ešte vedmy a čarodejnice, ktoré vedeli liečiť neduhy, zariekať diabla a odoberať kravám mlieko. Zmokovia nosili gazdom, ktorí si to zaslúžili, zrno do sýpok a vlkolaci navštevovali za dusných nocí panny v komôrkach. Líhali s nimi a zanechávali im na znak toho krvavé chrasty na ústach.228
 
Odkaz na etické posolstvo význam mravných princípov :
 
„Odplata stíhala hriech a dobrý skutok bol podľa zásluhy odmeňovaný.“228
 
3. Človek a príroda
 
„Súčasne s večerným šerom vnikal sem cez otvorené dvere i večerný chlad a všetky večerné zvuky v pravidelnom a plynulom slede. Najprv to bol gagot husí vracajúcich sa z poľa, potom cengot zvoncov spomedzi čriedy kráv, čo prichádzali k večernému pôdoju.“141
 
Príroda bola každodennou súčasťou života ľudí v dedine. Ľudí z dediny viaže k prírode mocné puto ako závislosť alebo láska. 
 
„Tieto dve hodiny chôdze sú teraz súce len na to, aby si Šimon zvykol na Drakovu postavu pred sebou. Napodiv má táto postava čosi spoločného s pustým prostredím okolo. Akoby Drak i rovina patrili spolu, akoby ich tuná oboch zabudli veky.“187
 
„Z oboch, z roviny i Draka, má rovnaký dojem cudzoty a opustenosti.“187
 
 „Les tíško spí. Zdá sa, že musíš našľapovať na prsty, aby si ho nevyrušil z driemot. Mladý jeleň v hustej siatine zodvihne síce na chvíľu hlavu a vetrí proti nim, no nepokladá za vhodné pohnúť sa zo svojho pelechu. Necháva ich prejsť pomimo a potom zas ukladá orosený pysk pod zadnú slabinu. A práve tak i čierny vták, čo drieme na borovici, otvorí na chvíľu svoje vtáčie oko, pustí z výšky trus, raz, dva razy prestúpi z nohy na nohu, hľadajúc si pohodlnejšiu polohu, a pokojne dospáva ďalej.“191-192
Drak aj Šimon sú špecifické postavy o ktorých môžeme povedať, že vo svojom vzťahu k prírode pokročili natoľko, že tvoria jej súčasť a žijú v dokonalej symbióze s ňou.
 
„Celkom zreteľne vidno lastovičie mláďa a jeho rozpľaštený zobáčik so žltými fľakmi v kútikoch. Pritkýna si ho k ústam a dáva mu slinu spomedzi našpúlených perí.“168
 
Postava Draka je význačná prejavom lásky prírode čo je spôsobené jeho samotárskym spôsobom života a odlúčenosťou od okolitého sveta s výnimkou Evy.
 
4. Význam prírody
 
Význam prírody spočíval vo viacerých faktoch. A síce dôležitá časť deja sa odohráva v prírode. Príroda ovplyvňuje život a konanie ľudí. Príkladom toho je požiar ktorý núti ľudí ísť zachrániť stádo a zároveň dáva Drakovi možnosť očistiť svoje meno. Ľudia sú závislí na úrode plodín ktorú im príroda dožičí.
 
„Nad Kamenistou ukázal sa úzky kosáčik. Dosadol spodným rožkom práve na jej končiar, pobudol tam chvíľu, váhajúc či nemá vykonať dáky kúsok, ktorému by sa Šimon zadivil, a potom ticho skĺzol dolu.“200
 
Príroda má v diele Drak sa vracia úlohu ďalšej postavy ktorá mocne zasahuje do diania, dáva a berie ako sa jej zapáči.